Pod pojmom „identita“ si každý z nás predstaví niečo iné. Dokonca k tomu existujú aj rôzne definície. Skúsme sa na identitu nášho mesta pozrieť úplne laickými očami občana.
Keď povieme Banská Bystrica – čo si ako prvé predstavíte ? – šikmú vežu?, barbakan?, historické námestie?, Urpín?, Hron?, Dominika Skuteckého, Jána Cikkera, Nasťu Kuzminovú?, či pivo Urpiner?.
Veru koľko ľudí toľko predstáv pojmu Banská Bystrica. Identitu nášho mesta môžeme spájať ako s jeho jedinečnými stavebnými a kultúrnymi hodnotami a pamiatkami, tak aj s prírodnými jedinečnosťami, ako aj s jedinečnými osobnosťami histórie i súčasnosti, ale aj s originálnymi a kvalitnými mestskými produktmi. Ba dokonca aj s atmosférou a klímou v meste. Počas histórie a vývoja mesta malo mesto niekoľko prívlastkov, či sloganov, ktoré ho vystihovali – veď si len spomeňme : Medená Bystrica, Za živa v Bystrici po smrti v nebi, Perla na Hrone, Pažravá pri Zvolene…, či Zdochol tu pes…
Pozrime sa na našu identitu trochu cez objektívne faktory, ktoré určujú jeho charakter, jeho jedinečnosť. Čo robí Banskú Bystricu Banskou Bystricou? Čo ju robí jedinečnou? Čo si musíme chrániť a uchovať pre budúce generácie?
V prvom rade charakter mesta určujú geomorfologické podmienky. Ak by všetky mestá mali rovnaké prírodné podmienky, tak by sa rozvíjali ako optimálne mestá a boli by si veľmi podobné.
Práve deformácie optimálneho formovania mesta, spôsobené prírodnými faktormi, určujú primárnu jedinečnosť sídla. V našom prípade, všimnite si – mesto vo svojom pôdoryse je deformované – zaberá len 3 kvadranty a ten štvrtý tvorí Urpín – teda prírodný útvar. To je tá naša zásadná jedinečnosť daná prírodným prostredím. Je doplnená ešte riekou Hron, obtáčajúcou sa okolo Urpína a jej prítokmi na území mesta, ktoré ju prepájajú s prírodným a zároveň i rekreačným zázemím (už spomínaný tvar „ruky“). Zázemie tvoria lesné masívy, ktoré vytvárajú jedinečnú, nenapodobiteľnú kulisu mesta a podieľajú sa na jeho veľmi priaznivom krajinoobraze. Na týchto prírodných jedinečnostiach, originalitách nášho mesta sa ľudská ruka nepodieľala, vytvorila ich príroda. A ak ľudská ruka k niečomu prispieva, tak je to skôr poškodzovanie týchto jedinečností, a nie ich zveľaďovanie a posilňovanie v hodnotách mesta.
Pri výstavbe mesta by sme sa preto mali vyvarovať takých stavebných zásahov, ktoré by znehodnocovali tieto naše jedinečnosti a mali by sme skôr stavebnou a investičnou činnosťou rozvíjať a umocňovať efekt a postavenie týchto originálnych našich hodnôt, ktoré spoluvytvárajú charakter nášho mesta určujúcim spôsobom.
Napríklad: Samotné mesto sa rozprestiera v údoliach vodných tokov a na pahorkoch – terasách. Ak by sme chceli túto prírodnú jedinečnosť využiť pre kompozíciu a koncepciu mesta, a posilniť jeho jedinečnosť, tak by sme mali údolia ponechať prevažne rekreačnej funkcii a zapojeniu tokov do organizmu mesta a obmedziť tu výstavbu, alebo ju prispôsobiť funkcii a polohe. Samotná výstavba a rozvoj mesta by sa mal koncentrovať predovšetkým na terasy . Svahy medzi údolnými nivami a terasami by sme mali ponechať hlavne zeleni, alebo len drobnej zástavbe. Takto by sme dosiahli splynutie prírodného a umelého prostredia.
To by bola naša najväčšia jedinečnosť a teda aj najväčšia príťažlivosť mesta. Takáto identita by mestu patrila.
