Ak ma aktívna účasť na vlaňajších antigorilích protestoch niečo naučila, tak to, že ľudia nevedia, čo chcú, ale presne vedia, čo nechcú. Pravicoví voliči dali tradičným stranám už niekoľké dovidenia, alebo tentokrát už skôr zbohom.
Neverím, že všetkých 26-tisíc voličov Mariana Kotlebu skutočne chce Mariana Kotlebu za župana, ale všetci z nich vedia, že na tejto pozícii nechcú doterajších politikov. Takých, ktorí sa boja alebo nechcú hovoriť o skutočných problémoch. Priamy a rázny kandidát je zjavne to, čo teraz istú časť verejnosti oslovilo viac, než reči do vetra.
Z racionálneho uhla pohľadu by účasť Mariana Kotlebu, s ohľadom na predchádzajúce voľby, nebola až takým prekvapením, keby všeobecnému názoru nezalepila oči pomerne agresívna a rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka.
Ten, okamžite po ohlásení kandidatúry, nebol považovaný za veľkú hrozbu pre Vladimíra Maňku. Všeobecne nepopulárny bývalý minister sa ale pustil do dosiaľ azda najrozsiahlejšej župnej kampane. Na jednoduchom príklade seba samého ale v krátkosti zhrniem, že mňa ako pravicového voliča práve táto kampaň a niektoré výroky donútili Kaníka nevoliť. Možnosť, že by sa ale Kaník do druhého kola neprebojoval, bola pred voľbami pre mňa i ľudí z môjho okolia nepredstaviteľná. A to napriek tomu, že som sa stretával s bežnými ľuďmi, ktorí poukazovali na nutnosť zmeny, a tú stelesňovali práve s Marianom Kotlebom.
Extrémizmus do politiky? Novinári, pozor.
Hlas 26-tisíc voličov z potenciálnych 530 tisíc je malé číslo. Výrazne podstatnejší je ale zisk 8678 hlasov v rámci jeho okresu, respektíve obvodu, z čoho 6397 voličov bolo priamo z mesta Banská Bystrica. Aj keď teraz viaceré médiá doma i v zahraničí označujú výsledok Kotlebu za nebezpečný prejav nárastu extrémizmu, ja ako novinár by som si nikdy, a aj s ohľadom na kontroverznú minulosť Mariana Kotlebu, či dokonca obvinenia z trestných činov, nedovolil povedať, že takáto masa Banskobystričanov chce extrémizmus v politike.
Táto masová podpora verejnosti dáva v tejto chvíli Kotlebovi nárok na úplne rovnaký rešpekt a postavenie, ako má akýkoľvek iný kandidát. Kotleba, či sa to bude niekomu páčiť, alebo nie, je v tejto chvíli väčšou a výraznejšou osobnosťou regiónu, než ostatní kandidáti na poslancov za banskobystrický obvod aj zo strany Smer-SD či väčšina kandidátov na predsedu kraja, vrátane, napríklad, Ľudovíta Kaníka.
Vladimír Maňka sa pre SME vyjadril, že Kotlebovi pomohla TA3 tým, že ho pozvala do televíznej diskusie tak, ako aj ostatných kandidátov. Nad týmto vyhlásením, priznám sa, mi trochu zostáva rozum stáť. Bez ohľadu na to, aký mám o ňom názor, Marian Kotleba je občan s rovnakým právom voliť a byť volený ako ktokoľvek iný, a preto mal rovnaké právo prezentovať sa v objektívnej diskusii tak, ako aj Maňka.
Ja osobne neviem, čo vlastne Kotleba chce. Veľa jeho výrokov z minulosti by dnes žiadalo vysvetlenie. Nikdy som ho nevnímal ako politika s reálnou šancou niečo zmeniť. Viackrát som ho počul hovoriť vo verejných vystúpeniach veci, ktoré majú racio a naznačujú recept na viaceré problémy. Nie všetky boli vždy v súlade so zákonmi a osobne sa mi nepáči ani, tá kontroverzná, prílišná orientácia na rómsku problematiku. Avšak, poukazuje na problémy, na ktoré ostatní odpovede nemajú. Navyše, v našom kraji a niektorých regiónoch sú pomerne vypuklé, čo koniec koncov výsledky volieb z dotknutých obvodov aj dokázali.
Ak sa teraz pozornosť sústreďuje na voľby predsedu BBSK, nezabúdajme, že Marian Kotleba už minimálne zasadne do zastupiteľstva kraja. Sám síce v zastupiteľstve veľa nezmôže, ale dostane ďalší a výrazne väčší priestor na prezentáciu i riešenie tém, na ktoré bude chcieť poukázať.
Druhé kolo prinesie netradične vyššiu účasť
Výsledky prvého kola voľby predsedu BBSK mobilizujú. Voliči ľavice a tradičných politických strán teraz, bez ohľadu na to či bude vonku pršať, zoberú voľby zodpovednejšie. Zvolenie Mariana Kotlebu za predsedu BBSK by totiž považovali za hanbu pre náš kraj, prípadne sa boja, čo by tento variant pre náš región priniesol.
Lenže účasť Mariana Kotlebu v druhom kole voľby je zároveň čoraz jasnejším svetlom na konci tunela, pre jeho potenciálnych voličov. A tými dávno nie sú len priaznivci niekdajšej nacionalistickej Slovenskej pospolitosti či terajšej Ľudovej strany Naše Slovensko. Výsledok volieb mobilizuje aj ľudí, ktorí vidia po dlhšom čase možnosť na zmenu myslenia politikov. Tých nie je málo. Či je toto správna forma odkazu ostatným politikom, to neviem, ale všimli si ju už teraz.
Ak sa predstavitelia tradičných pravicových strán zhodujú v tom, že ich voliči sa radšej postavia na stranu Vladimíra Maňku, aby volili menšie zlo, alebo voliť nebudú, môžu sa kruto pomýliť. Dokonca aj „pán premiér povedali“, že máme byť pokojní, pretože vyhrá Vladimír Maňka. Aj keď je to pravdepodobný scenár, a môj hlas zrejme takisto dostane, každý volič má vlastný rozum a 23. november bude veľmi zaujímavým dňom. V tejto chvíli neplatia žiadne odhady politológov. Pri možnosti pomerne výraznej mobilizácie voličov sa musíme pripraviť na to, že rešpektovať budeme musieť akýkoľvek výsledok.
