- Prečo Olympijská Bystrica nie je teraz nereálna.
Na Slovensku sa od 70. rokov pravidelne každých 5-10 rokov objavuje myšlienka usporiadania zimných olympijských hier, väčšinou iba ako hračka politických mocipánov. Poslednýkrát urobilo koniec slovenským ambíciám podieľať sa na treťom najväčšom športovom sviatku sveta referendum v Krakove pred dvomi rokmi.
Celá olympijská diskusia doteraz išla mimo Banskej Bystrice, pretože vo všetkých plánoch hrala Bystrica podradnú alebo žiadnu úlohu. Je to prekvapujúce minimálne z dvoch dôvodov.
- Koncepcia, pri ktorej dve rozhodujúce športové centrá olympijských hier budú realizované na území národných parkov s významným stupňoch ochrany životného prostredia (t.j. Jasná ako dejisko alpských športov a Štrbské pleso ako dejisko minimálne severského lyžovania) je absolútne neprijateľná pre MOV a po roku 1992 odsúdená na neúspech.
- Od rastu zimnej olympiády po roku 1984, kedy pribudlo množstvo súťaží aj zúčastnených športovcov na dvoj až trojnásobok je zrejmé, že pri akejkoľvek námahe Poprad ani Liptovský Mikuláš nemajú ekonomický potenciál zvládnuť takúto úlohu.
Z aglomerácií na Slovensku, ktoré by takúto záťaž dokázali zvládnuť, Bratislava a Košice- Prešov odpadajú s ohľadom na chýbajúci „horský charakter“. Aj pri zlepšení dostupnosti horských stredísk modernou infraštruktúrou je ich ekonomický potenciál nižší ako iných „nehorských stredísk“, ktoré boli (Turín, Vancouver), budú (Peking) alebo uvažovali, či uvažujú o organizácií hier (Mníchov, Štokholm, Boston, Barcelona).
V konkurencii silných hráčov sa Slovensko môže presadiť iba koncepciou „horských hier“, s väčšími nedostatkami v infraštruktúre a vybavenosti, ale oveľa atraktívnejším prírodným prostredím. Na Slovensku sú iba dve aglomerácie, ktoré aspoň čiastočne dokážu ponúknuť niečo podobné a pritom zvládnuť ekonomické požiadavky podobnej akcie a to Banská Bystrica – Zvolen a Žilina – Martin.
Som si vedomý, že drvivá väčšina obyvateľov Bystrice považuje túto myšlienku za utópiu a pri pohľade na stav vlastného mesta bude skôr uvažovať o tejto myšlienke ako o nemiestnom žarte. Na druhej strane možno treba „príležitostného“ návštevníka mesta aby si obyvatelia uvedomili potenciál, ktoré ich región má a možnosti jeho rozvinutia. Aj preto chcem využiť „politickú“ atmosféru pripravovaných volieb do VUC a nadniesť do diskusie aj takúto „utopickú“ myšlienku. Skúsme za zamyslieť nad požiadavkami, existujúcimi kapacitami a podmienkami, za ktorých by organizácia podobného podujatia mohla mať zmysel.
Banská Bystrica sa dlhodobo považovala za „hlavné mesto“ cestovného ruchu na Slovensku. Sídlila tam najvyššia vzdelávacia inštitúcia zameraná na túto oblasť a dlhodobo tam sídlila aj najvyššia štátna inštitúcia v oblasti cestovného ruchu. Napriek tomu však reálne postavenie Bystrice a stredného Slovenska v cestovnom ruchu tomu nezodpovedá a mám dojem, že svoje postavenie stredné Slovensko skôr stráca ako buduje. Napriek tomu má aglomerácia Banská Bystrica – Zvolen nielen veľký potenciál, ale aj relatívne dobré podmienky pre organizovanie aj najväčšieho športového podujatia, aké by sa kedy na Slovensku organizovať dalo.
Možno najviac sa Bystrický kraj zviditeľnil politicky vďaka extrémistickému predsedovi VUC. Je pravda, že prezentácia mojej myšlienky v tejto chvíli je motivované aj politicky a je namierené proti súčasnému županovi. Voliči, ktorí dali hlas Mariánovi Kotlebovi tak nerobili kvôli extrémistickým postojom. Robili tak z beznádeje, kedy stratili nádej na „dobrý život“ a s tým stratili aj sebadôveru vo vlastné schopnosti. Na druhej strane Marián Kotleba nerobí nič iné ako robili politickí predstavitelia pred ním a síce buduje v ľuďoch pocit, že je to jeho úloha postarať sa o ich „dobrý život“. Na rozdiel od predchodcov ich počúva, takže síce živí a buduje „nádej“. V spojení s nulovými reálnymi zmenami smerom k „dobrému životu“ však jeho aktivita oberá obyvateľstvo a voličov aj o posledné kúsky sebadôvery a sebavedomia, čo politicky je voda na mlyn strane typu Mariána Kotlebu. Dovolím si však jeden nekorektný žart, a síce , že myšlienku Olympiády by mohol župan podporiť tiež, pretože by predsa išlo o „biele hry“ ;o)))
V takomto momente začať diskusiu o tom, že obyvateľstvo tohto chudobného, neschopného, zaostalého, v tom najlepšom vyjadrení „rázovitého“ kraja by mohlo hostiť najvýznamnejšiu udalosť akú kedy môže Slovensko usporiadať považujem za spôsob nakopnutia, aby ľudia v regióne začali uvažovať o sebe a svojom mieste vo svete iným spôsobom. Z ekonomického hľadiska je to prísľub toho, že región sa dostane do centra pozornosti štátu a že získa z centra obrovské investície verejného aj súkromného charakteru. Je to nakopnutie smerom k otvorenosti voči svetu, ktoré je pre momentálne otvorenie kraja tou najhoršou politickou nočnou morou. Z psychologického hľadiska je „červík do hlavy“, ktorý by obyvateľov kraja mal viesť k zmene uvažovania o svojom mieste a mieste kraja v rámci Slovenska a sveta.
Nápad zorganizovať Zimnú olympiádu v Banskej Bystrici znie ako utópia. V nasledujúcich častiach sa budem snažiť ukázať, prečo to nie je úplná utópia. To však nič nemení na skutočnosti, že reálna pravdepodobnosť úspešnosti kandidatúry je veľmi nízka. Zimná olympiáda v Európe sa stáva stále zložitejšia pri raste nákladov spojených s organizáciou a potrebným ekonomickým a finančným zázemím. Po fiasku kandidatúr pre rok 2022, kedy žiadne európska kandidatúra nedosiahla ani do cieľovej rovinky je zrejmé, že v rokoch 2026 a 2030 majú šancu najmä americká a európska kandidatúra, pričom v Európe je konkurenčné prostredie skôr slabé ako silné.
Nič to nemení na minimálnej šanci byť v kandidatúre úspešný. Ekonomické, geografické aj politické limity stavajú dosť prekážok pre úspešnú kandidatúru Banskej Bystrice. Pravdepodobnosť je možno podobná ako bola šanca Lipska zorganizovať letnú olympiádu v roku 2012. Ak napriek tomu Nemecký olympijský výbor vybral ako národného kandidáta Lipsko bolo to podľa mňa aj z politických dôvodov. Išlo o dôveru voči východnej časti Nemecka a o prejav ambície mesta vo východnej časti Nemecka zaradiť sa medzi európske centrá. A to je minimálny cieľ, ktorý sledujem uvažovaním o kandidatúra Banskej Bystrice.
