V politike som prijal niekoľko rozhodnutí. Jedno bolo aj také, ktoré nebolo ľahké, ťažko sa rodilo a napriek tomu neprinieslo ani časť výsledku, ktorý som očakával. Zmenilo život nielen mne a mojim najbližším, ale bohužiaľ aj prostredie nášho mesta, jeho atmosféru a zmenilo morálne limity. Ako je verejne známe, vzdal som sa k
andidatúry na primátora. Požiadal som svojich priateľov a voličov, aby volili Petra Gogolu, ktorý napokon vo voľbách zvíťazil. Jeho začiatok bol impozantný, stal sa osobnosťou roku 2010. Užíval si širokú podporu a popularitu, všade sa o ňom hovorilo. Bol novým, zdalo sa, že sviežim prvkom na politickej scéne nášho mesta.
V polovici decembra 2010 sa takto vyjadril – „Ja som sa nechcel stať primátorom preto, lebo som túžil stať sa ním. Ja som sa tak rozhodol preto, lebo chcem pomôcť meniť naše mesto.“ Ako skutočne pomohol? Tu je pár porovnaní jeho programu priorít, ktorý predložil verejnosti po 100 dňoch vstupu na radnicu.
Toľko opakované zavedenie transparentnosti začal a ukončil vypílením otvorov do dverí kancelárií. Pokračoval deformáciami podnikateľského prostredia, jeho podpora miestnych podnikateľov bola koncentrovaná len na svojich najbližších. Školstvo sa mu podarilo rozvrátiť úplne, žiadne obnovené areály po ňom nezostanú
. Budeme si ale pamätať zbabrané rušenie škôl, prepadnuté 4 milióny na zateplenie a chýbajúcich 160 miest pre deti v MŠ. Využívanie eurofondov, to áno, ale s výkričníkom, že len tých, ktoré boli schválené pred jeho nástupom. Masívny rozvoj CR nezostal ani na papieri, lebo ani tam sa nenachádzal. Sľubované zastrešenie kultúry išlo opačným smerom, máme tak nefunkčný systém koordinácie v meste, aký sme ešte nemali. Dôstojný stánok kultúry tiež zostáva v zabudnutí. Nevznikol 1 meter skutočnej cyklotrasy a korčuliarskej dráhy o skate parku a hale pre hokejbal ani nehovorím. Plážové kúpalisko sa zaradilo medzi objekty hrôzy o čom svedčia petície a nespokojnosť návštevníkov. Prevod futbalového štadióna na mesto, bolo tiež len snom, ktorý sa nenaplnil. Pritiahnutie zahraničných investícií do CR a do technológií s vysokou pridanou hodnotou, tiež so žiadnym výsledkom. Pán primátor pochoval a úplne zlikvidoval výstavníctvo. Zákaz zamestnancov hovoriť s poslancami má tiež mimoriadnu šancu vstúpiť do histórie samospráv Slovenska. Trvalý súboj prednostu s úradom a nekončiace organizačné zmeny priniesli nestabilitu a chaos bez jasnej línie. Úrad je paralyzovaný, pracovníkov pribúda, výkonnosť nestúpa. Odbornosť a skúsenosť je prekážkou, dôveru dostáva neskúsenosť a neodbornosť, avšak podporená bezhraničnou poslušnosťou. Radničné noviny majú rovnako biednu kvalitu ako pred 4 rokmi. Napokon, stále platí, ako povedal Peter Gogola v novembri 2010
, mali by vychádzať oveľa tenšie, aby boli dobré aspoň na niečo. Dopady? Tie viditeľné sú hlavne v parametroch stále stúpajúcej nezamestnanosti, znižovanie počtu obyvateľov a hromadný odchod mladých ľudí. Tie, ktoré nevidieť, sú v hlavách občanov. U starších je to zahmlená nádej, strata dôvery a hlboká skepsa. Naopak, mladá generácia sa bráni, nechce podľahnúť. Rastú mladí aktivisti a dobrovoľníci, ktorí zachraňujú všetko, čo vládzu a čo samospráva zanedbáva a nevidí.
Vážení priatelia, poslanci, zamestnanci MsÚ a nespokojní občania, mám voči vám jeden veľký dlh. Dovoľte, aby som ho splatil nielen voči v
ám, ale aj voči svojmu svedomiu. Chcem sa ospravedlniť a požiadať o prepáčenie. Peter Gogola bol omyl a veľká chyba. Peter Gogola mňa a všetkých, ktorí sme boli pred 4 rokmi nespokojní a boli mu na blízku, oklamal a svoje sľuby nesplnil. Škoda, že dobrý volebný slogan o srdiečku, bol len volebným trikom a jeho obsah sa rýchlo rozplynul. Pán primátor taktiež nepochopil, že prvý muž mesta musí byť morálnou a etickou autoritou, ktorá reprezentuje a to bez výhrad, naše vzácne mesto.
Môžete sa pýtať, prečo až teraz, pár dní pred voľbami? Je to podobné, ako keď rodičia do poslednej chvíle dúfajú, že ich dieťa sa polepší a dostane rozum. Že prekoná obdobie ľahostajnosti, nezáujmu, pasivity, pohodlnosti a hlavne, že sa začne správať zodpovedne. Je to rovnaké, len s iným obsahom a obsadením. Na toto som čakal, teraz už viem, že márne.
