Vstupná socha pre Banskú Bystricu pri rýchlostnej ceste od mesta Zvolen bude budúci rok oslavovať tridsať rokov. Väčšina Bystričanov dodnes nepozná jej názov.

socha RadosťInformácie a dokumenty ohľadom vstupnej sochy mesta Banská Bystrica nie sú dostupné na Krajskom pamiatkovom úrade, v Štátnej vedeckej knižnici ani v Štátnom archíve. V celej Banskej Bystrici sa nestretnete s osobou, ktorá by poznala správny názov sochy prezentujúcej mesto. Možno je to aj preto, lebo na nej nie je rok, či iniciály, ktoré by odkazovali na autora. Naše pátranie ohľadom súsošia skončilo až v Žilinskej knižnici, v ktorej sa nachádza publikácia spomínajúca architektonickú súťaž v Banskej Bystrici spred takmer tridsiatich rokov.

Akademický sochár a maliar Ladislav Berák spolu s architektom Ľudovítom Kupkovičom a akademickým sochárom Ondrejom Liptákom vyhrali v osemdesiatych rokoch architektonickú súťaž. Ako výhercovia zhotovili skulptúru, ktorá mala prezentovať vtedajšie Československo a mala byť vystavená ako vstupná plastika pre mesto Banská Bystrica. Sprístupnili ju v roku 1984 a jej pôvodný názov znel „Odkaz SNP, nášmu radostnému dnešku.“ Socha bola nainštalovaná v dobe, kedy mali prísť Banskú Bystricu navštíviť Leonid Brežnev spolu s Gustávom Husákom. Celá plastika tak vznikla na politickú objednávku vtedajšieho režimu. Názov súsošia bol príliš dlhý a po čase aj neaktuálny. Socha ženskej postavy tak dnes, po pár rokoch, nesie názov „Radosť“, ktorý naznačuje gesto rozpažených vítajúcich rúk. Socha ženy je zváraná a tepaná z medeného plechu, ktorý bol zo začiatku maximálne vyleštený, a ako povedal sám autor Ladislav Berák: „Žiarila ako iskra čo viac upevňovalo aj symbolickú radosť. Radosť ako žiarivú iskru z plameňov poznania“.

Beráková plastika ženy stojí na štrnásť metrov vysokom betónovom pylóne, ktorý je miestami zvlnený, aby nám pripomínal prostredie v ktorom sa nachádzame. Jeho autorom je Ondrej Lipták, ktorý pretvoril podstavec trochu abstraktne a moderne, až nám z určitého uhla pohľadu nápadne pripomína list lipy. Strom lipa bol odjakživa symbolom Slovanov. Tretí spoluator Ľudovít Kupkovič navrhol a vytvoril betónové kvetináče v blízkosti súsošia.

Ľudia soche ženy pripisujú rôzne prívlastky, ako napríklad názov Litvajka podľa političky Eleny Litvajovej. Taktiež tvrdia, že celá skulptúra je natočená na krematórium na druhej strane cesty, a „Radosť“ tak môže byť protikladom smrti. Mnohí ju však ani len nepoznajú.